reklama

Vojenská katedra

V období socializmu vysokoškolskí študenti navštevovali vojenskú katedru výmenou za skrátenie povinnej vojenskej služby z dvoch rokov na jeden. Vojenskú kateru navštevovali študenti dva roky, raz týždenne na špeciálnej základni. Potom nasledovalo päťtýždňové sústredenie v kasárňach vojenského útvaru Československej ľudovej armády. Podmienkou skrátenia základnej vojenskej služby na jeden rok bolo absolvovanie skúšok z niekoľkých druhov odbornej vojenskej prípravy. Podľa získanej známky študenti získali nástupnú hodnosť 3-slobodník absolvent, 2-desiatnik absolvent, 1-čatár absolvent... Približne takto to vysvetľuje Wikipédia. Skúsme sa obzrieť 20 rokov dozadu a pripomeňme si, ako to vlastne bolo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (37)

Tretí ročník štúdia pre nás začal o dva týždne skôr. Docestovali sme do Bratislavy a naklusali sme na vojenskú katedru. A dva týždne sme sa hrali na vojakov.

Prvý deň sme vyfasovali mundúry a topánky, ľudovo nazývané "kanady". Nové? Ale kdeže! Pred nami tie kanady nosilo už pár generácií. Mundúr zostával na katedre, avšak kanady sme si brali domov. Mali sme sa o ne starať. Tým sa myslí, že sme ich mali každý deň pred cestou do Ovsišťa, kde bola katedra, pucovať. Mundúry sa nepucovali.

Prišli sme na katedru, nastúpili sme do tvaru a začala sa "kontrola". Kolegovia študenti, ktorých dôstojníci ustanovili za veliteľov družstiev, mali skontrolovať, či sme správne upravení (či sú vyleštené kanady, zapnuté gombíky, utiahnuté opasky). Nechápal som, načo máme mať vyleštené kanady, keď mundúry smrdia ako hnoj. Ale tých vecí, ktoré som na "vojne" nechápal, bolo tým viac, čím viac som o "vojne" vedel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas tých prvých týždňov sme sa učili pochodovať. Nabehli sme na pľac (ľudovo nazývaný buzerák) a z ampliónov zaznela "Ovsišťanka". Tak sme nazvali pochod, ktorý nám púšťali. Za pár dní nám liezol poriadne na nervy. Pochod nám púšťali z pásky, ktorá bola "nekonečná slučka". Keďže jej koniec nemal úplný takt, tak vždy keď sa slučka púšťala odznova, chvíľu to trvalo, kým si čaty zladili krok. Obyčajne ten koniec vychádzal vtedy, keď popred tribúnu pochodovala jedna konkrétna rota. Samozrejme, zakaždým bola "sprdnutá" s tým, že oni sa asi nikdy nenaučia pochodovať.

Načo sme sa vlastne učili pochodovať? Neviem. Zostalo to pre mňa záhadou. Ale musím povedať, že pochodovanie bolo jedinou činnosťou, ktorú nás naučili dokonale.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

_____________

Dvojtýždňové sústredenie sa skončilo, prišla škola. Počas nasledujúcich dvoch rokov sme každý týždeň počas semestra zabili jeden deň na vojenskej katedre. Kto nás to tam učil? Fámy boli také, že na vojenskú katedru posielali dôstojníkov, ktorí mali nejaký "prúser". Vraj jeden z nich bol letec, ktorý v slúchadlách počul "pozor, lietadlo agresor" namiesto "pozor, lietadlo agrostroj". A tak to lietadlo "sundal". Neviem, či je to pravda, skôr si myslím, že nie. Avšak niektorí velitelia boli naozaj zvláštni. Pamätám si, ako nám jeden vysvetľoval zloženie motora BVP (bojového vozidla pechoty) na dvore. Zrazu sa zamyslel a hovorí:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Prečo má chlap 32 zubov a len jedného .....? Nebolo by to lepšie naopak?

Za celé tie dva roky sme boli raz, či dvakrát, na streľbách. Čo to znamenalo? Že strieľať nás na vojenskej katedre nenaučili. Zato sme do oblbnutia rozoberali a skladali zbrane. Trénovali sme rozborku a zborku. Za menej ako 10 sekúnd sme dokázali rozobrať samopal, no keď bol zložený, asi by sme ním netrafili ani slona.

Z času na čas sme sa vybrali do priestoru medzi hrádzu a Dunaj. Každý študent dostal funkciu (vodič, strelec operátor, veliteľ a 6 členov družstva), nastúpili sme asi tak, ako sa sedí v BVP a chodili sme po lúke. Keď sme obchádzali kaluž vody, dôstojník na nás zreval:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Bojové vozidlo pechoty dokáže ísť aj cez kaluže! - vrátil nás pár metrov dozadu, aby sme sa v kanadách prečvachtali cez vodu.
_____________

Letný semester štvrtého ročníka som študoval v Prahe. V "matičke stověžaté" som navštevoval všetky prednášky ... okrem vojny. Tú som si musel nadrobiť počas skúškového obdobia po skončení zimného semestra. Moji spolužiaci boli kdesi v Tatrách a ja som dva týždne chodil deň čo deň na vojenskú katedru. Spolu so mnou tam bolo zopár študentov z iných škôl, najma z AMU. Keďže niektorí navštevovali vojenskú katedru prvý rok a iní druhý, tak sme zväčša iba pochodovali. Problém bol v tom, že nás bolo 10. Jeden študent sa hral na veliteľa čaty a my zvyšní sme tvorili tri družstvá s troma veliteľmi. To znamená, že nastúpená čata tvorila štvorec 3x3. Absolútny tvar. Študent-čatár s nám velil:

- Pochodom vchod ... vpravo bok ... vľavo zatočiť ... zastaviť stáť!

A keď sme zastali, iba hádal, kde sú velitelia družstiev. Nemal ani páru o tom, kde má predok tvaru a kde sa má postaviť.

_____________

Teraz mi na vojenskú katedru zostali iba spomienky. Keď som ju navštevoval, bol som mladý a zdravý, a preto na tie drobné príhody spomínam s nostalgiou. Občas niektoré z nich porozprávam svojim deťom, pretože oni si myslia, že to v našej armáde vypadalo asi tak, ako v akčnom americkom filme. Vôbec netušia, akú tragikomickú podobu môže "obrana vlasti" mať. Moje deti už "vojnu" nezažijú. Zrušenie vojenských katedier a následné zrušenie všeobecnej brannej povinnosti považujem za najpozitívnejšie zmeny, ktoré som zažil. Samozrejme, tieto zmeny mohli prísť len preto, že sa zmenil režim. Teraz je kríza a idú ťažšie časy. Napriek tomu by sme si nemali idealizovať socializmus, pretože ten nemal iba pozitíva, ale aj také "milé vymoženosti", ako je "vojna".

_____________

Obrázok blogu

Ružový tank - obrázok z Internetu.

_____________

Na záver zopár veršov pesničky v pochodovom rytme. Neviem, kto je jej autor a neviem nikde nájsť jej text. Tesne po prevrate niekoľko mesiacov dominovala rebríčku "Fun top fuj" Fun-rádia.

"Štyri ročné obdobia

má vojenský rok,

každé jedno žiada si

pochodový krok

...

pochodom vchod a priamo hľaď

...

no a potom nasadnúť

no a potom nasadnúť

na svoj transportér."

Martin Knor

Martin Knor

Bloger 
  • Počet článkov:  57
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Človek ako každý druhý, či tretí. Zoznam autorových rubrík:  TuristikaDrobne prihodyReálny socializmusCestovanieU susedovSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu