Feráta na Drachenwand je z tých dlhších. Vystúpa sa ňou 385 metrov a takmer počas celého výstupu je človek karabínami zapnutý do istiaceho lana. Na rozdiel od iných ferát, táto začína ľahšími úsekmi, ťažšie sú až v jej závere.
Celkový pohľad na Drachenwand. Na vrchu skaly je dosť zle vidno skalné okno Drachenloch, čiže dračiu dieru.
Prvé metre feráty. Hneď podo mnou lezie organizovaná skupina. Je ich veľa a musia sa čakať, preto ich čoskoro stratím z dohľadu.
Pohľad ponad stromy na dediny pri jazere Mondsee.
Pohľad na Mondsee o 40 minút neskôr.
Takto to vypadá, keď sa človek pozrie nadol. Zatiaľ to nie je príliš strmé.
A máme tu zlatý klinec programu. Lanový most zo skalnej veže ku skalnej stene. Keď človek kladie nohy presne do stredu priečok, tak sa most ani moc nekníše.
Jééj, lavička. Konečne si možno oddýchnuť.
Z lavičky sa možno kochať pohľadom na most.
Dole pod nami je dedinka St. Lorenz, za ňou Mondsee.
Tam nahor po tých skobách treba liezť.
Posledný pohľad na lanový most a šluchtu pod ním.
Tu to už bolo strmšie. Avšak skoby sú dosť veľké, nebolo to príliš náročné.
Pohľad na Mondsee ponad skalný pilier tesne spod vrchola.
Gipfelkreuz, čiže vrcholový kríž. Sme na vrchole Drachenwand-u.
Po krátkom oddychu som sa vybral dole. Aj na zostupovej trase je niekoľko rebríkov.
Zliezol som dole, sadol na tátoša a odviezol som sa ďalej smerom do hôr. Čakali ma ďalšie dve feráty, ktoré som si doma vyhliadol.
