Poľská časť Vysokých Tatier - Orla Perc

Autor: Martin Knor | 18.12.2012 o 7:30 | Karma článku: 9,76 | Prečítané:  1454x

Najatraktívnejší turistický chodník Vysokých Tatier sa nenachádza na Slovensku, ale v Poľsku. Vedie vrcholom neveľmi vysokého, avšak poriadne zubatého hrebienka. Sú na ňom rebríky, kramle a spústa reťazí.

Podľa informácií na Internete má celá Orla Perc púhych 4,3 kilometra pri prevýšení 1050 metrov. Avšak čas prechodu sa udáva 6 až 8 hodín. A to píšu, že počas sezóny sa tento čas z dôvodu čakania na rebríkoch môže ešte predĺžiť! Preto sme sa do Poľska vybrali na viac dní.

Ranným vlakom sme sa doviezli do Popradu a stade autobusom na Lysú Poľanu. A prešli sme do Poľska. Asi kilometer nad Lysou Poľanou je parkovisko. Ďalej sa dá ísť len pešo, alebo na vozoch ťahaných koňmi. Pohoniči sú oblečení štýlovo, v goralskom. Za vstup do národného parku sa v Poľsku platí. Nie moc, ale platí sa. Všimol som si však, že na parkovisku si pýtajú 12 eur, a to za každý jeden deň.

Na rázcestí Roztoka je informačné stredisko. Ľudia okolo len prejdú, no my sme nakukli dnu. Zo zvedavosti. Pani bola našou návštevou zrejme prekvapená a keď sme sa pýtali na ubytovanie, ponúkla sa, že nám s ním pomôže. Zatelefonovala na chatu U Piatich Stawow Polskich a zarezervovala nám postele. A my sme až postupne prichádzali na to, ako to na chate s tým ubytovaním vlastne je. Dopredu sa dá rezervovať iba istá časť postelí, zvyšok je vyhradený pre neohlásených hostí. Nuž a pani v informačnom stredisku nás oznámila ako dopredu neohlásených hostí, ktorí sú už na ceste. Takže hoci sme si ubytovanie na chate nedokázali rezervovať telefonicky z domu, spali sme na posteliach. Ďalší hostia také šťastie už nemali. Na chate sa spalo na zemi, na medziposchodí, na múrikoch vonku, a v noci zo soboty na nedeľu už aj na schodoch. To muselo byť drsné.

__________________

Ďalší deň sme vstávali len čo sa rozvidnelo a hneď sme začali šľapať do sedla Zawrat (2159 m). V tomto sedle začína Orla Perc, cieľ nášho výletu. Sedlo bolo v hmle, no to nás neodradilo. Po desiatih minútch sa hmla zdvihla a celý deň sme mali nad sebou jasné nebo.

Najzaujímavejšia časť chodníka je medzi sedlom Zawrat a Kozim Wierchom. Ide sa tam hore a dole, stále po dosť ostrom hrebeni. Prvý vrchol za sedlom Zawrat je Maly Kozi Wierch:

vtp101.jpg

Za ním sa ide šikmou platňou, hladkou ako sklo. Je na nej štíhly viklan, symbol Orlej Perci:

vtp102.jpg

Mal som smolu v tom, že slnko pražilo spoza kameňa. Tento obrázok sa príliš nepodaril. Preto som ďalšie fotil radšej smerom na západ. Ako napríkl Zamarlu Turniu, pod ktorou vidno Czarny Staw Gosiencowy a za ním šíru poľskú rovinu:

vtp103.jpg

Všetky to štíty sa zliezajú. Vyjdete na jeden, nato zliezate do štrbiny a liapete sa na ďalší. Zubatý hrebeň končí na Kozom Wierchu. Z neho sa ide svahom s množstvom šotoliny dole a traverzom sa príde na Buczynowu Straznicu. Pohľad zo Straznice na juh na Kozi Wierch (mal by to byť ten najvyšší štít trochu naľavo od stredu), napravo je Swinica:

vtp104.jpg

Za Buczynowou Straznicou sa ide dolu do žľabu a s pomocou reťazí sa lezie opäť na hrebeň. Na ňom je už pohodlný chodník cez Granáty:

vtp105.jpg

Ale aj tu to je zaujímavé. Jedna špára sa prekračuje za pomoci reťaze:

vtp106.jpg

Spätný pohľad na prostredný granát:

vtp107.jpg

Za Granátmi je chodník opäť členitejší:

vtp108.jpg

Avšak štíty sa už iba obchádzajú. Aj ten posledný, ktorým je Wielka Buczynowa Turnia. Najprv sa lezie dolu žľabom, ktorý je plný šotoliny:

vtp109.jpg

A potom sa krátkym výšvihom chodník vracia na hrebeň. Posledný úsek Orlej Perci do sedla Krzyzne (2112 m) ide takmer po vrstevnici. Orla perc je za nami, ale pekné skaly sa dajú odfotiť aj v schádzaní dolu do doliny:

vtp110.jpg

_______________________

Na pomery v Tatrách je Orla Perc náročným chodníkom. Zrejme je na nej viac reťazí, ako v celom zvyšku pohoria. Chodník je však veľmi dobre zabezpečený a na jeho prejdenie netreba žiadnu špeciálnu výstroj.

Je zvláštne, že som sa na Orlu Perc s kolegom vybral až vtedy, keď som na našej strane Tatier prešiel už takmer všetky značené chodníky (a kolega aj väčšinu neznačených). Akoby bola slovensko-poľská hranica nejakou psychickou bariérou. Pritom za ňou hovoria ľudia celkom zrozumiteľným jazykom a nič iné sa za hranicou nemení. Prečo každý turista, ktorý je slovenským občanom, prešiel kopec tatranských chodníkov na našej strane, ale len malá časť z nich prešla chodníky z opačnej strany hranice? Prichádzajú tak o to najatraktívnejšie, čo je v Tatrách pre bežného turistu prístupné.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?