Podľa informácií na Internete má celá Orla Perc púhych 4,3 kilometra pri prevýšení 1050 metrov. Avšak čas prechodu sa udáva 6 až 8 hodín. A to píšu, že počas sezóny sa tento čas z dôvodu čakania na rebríkoch môže ešte predĺžiť! Preto sme sa do Poľska vybrali na viac dní.
Ranným vlakom sme sa doviezli do Popradu a stade autobusom na Lysú Poľanu. A prešli sme do Poľska. Asi kilometer nad Lysou Poľanou je parkovisko. Ďalej sa dá ísť len pešo, alebo na vozoch ťahaných koňmi. Pohoniči sú oblečení štýlovo, v goralskom. Za vstup do národného parku sa v Poľsku platí. Nie moc, ale platí sa. Všimol som si však, že na parkovisku si pýtajú 12 eur, a to za každý jeden deň.
Na rázcestí Roztoka je informačné stredisko. Ľudia okolo len prejdú, no my sme nakukli dnu. Zo zvedavosti. Pani bola našou návštevou zrejme prekvapená a keď sme sa pýtali na ubytovanie, ponúkla sa, že nám s ním pomôže. Zatelefonovala na chatu U Piatich Stawow Polskich a zarezervovala nám postele. A my sme až postupne prichádzali na to, ako to na chate s tým ubytovaním vlastne je. Dopredu sa dá rezervovať iba istá časť postelí, zvyšok je vyhradený pre neohlásených hostí. Nuž a pani v informačnom stredisku nás oznámila ako dopredu neohlásených hostí, ktorí sú už na ceste. Takže hoci sme si ubytovanie na chate nedokázali rezervovať telefonicky z domu, spali sme na posteliach. Ďalší hostia také šťastie už nemali. Na chate sa spalo na zemi, na medziposchodí, na múrikoch vonku, a v noci zo soboty na nedeľu už aj na schodoch. To muselo byť drsné.
__________________
Ďalší deň sme vstávali len čo sa rozvidnelo a hneď sme začali šľapať do sedla Zawrat (2159 m). V tomto sedle začína Orla Perc, cieľ nášho výletu. Sedlo bolo v hmle, no to nás neodradilo. Po desiatih minútch sa hmla zdvihla a celý deň sme mali nad sebou jasné nebo.
Najzaujímavejšia časť chodníka je medzi sedlom Zawrat a Kozim Wierchom. Ide sa tam hore a dole, stále po dosť ostrom hrebeni. Prvý vrchol za sedlom Zawrat je Maly Kozi Wierch:
Za ním sa ide šikmou platňou, hladkou ako sklo. Je na nej štíhly viklan, symbol Orlej Perci:
Mal som smolu v tom, že slnko pražilo spoza kameňa. Tento obrázok sa príliš nepodaril. Preto som ďalšie fotil radšej smerom na západ. Ako napríkl Zamarlu Turniu, pod ktorou vidno Czarny Staw Gosiencowy a za ním šíru poľskú rovinu:
Všetky to štíty sa zliezajú. Vyjdete na jeden, nato zliezate do štrbiny a liapete sa na ďalší. Zubatý hrebeň končí na Kozom Wierchu. Z neho sa ide svahom s množstvom šotoliny dole a traverzom sa príde na Buczynowu Straznicu. Pohľad zo Straznice na juh na Kozi Wierch (mal by to byť ten najvyšší štít trochu naľavo od stredu), napravo je Swinica:
Za Buczynowou Straznicou sa ide dolu do žľabu a s pomocou reťazí sa lezie opäť na hrebeň. Na ňom je už pohodlný chodník cez Granáty:
Ale aj tu to je zaujímavé. Jedna špára sa prekračuje za pomoci reťaze:
Spätný pohľad na prostredný granát:
Za Granátmi je chodník opäť členitejší:
Avšak štíty sa už iba obchádzajú. Aj ten posledný, ktorým je Wielka Buczynowa Turnia. Najprv sa lezie dolu žľabom, ktorý je plný šotoliny:
A potom sa krátkym výšvihom chodník vracia na hrebeň. Posledný úsek Orlej Perci do sedla Krzyzne (2112 m) ide takmer po vrstevnici. Orla perc je za nami, ale pekné skaly sa dajú odfotiť aj v schádzaní dolu do doliny:
_______________________
Na pomery v Tatrách je Orla Perc náročným chodníkom. Zrejme je na nej viac reťazí, ako v celom zvyšku pohoria. Chodník je však veľmi dobre zabezpečený a na jeho prejdenie netreba žiadnu špeciálnu výstroj.
Je zvláštne, že som sa na Orlu Perc s kolegom vybral až vtedy, keď som na našej strane Tatier prešiel už takmer všetky značené chodníky (a kolega aj väčšinu neznačených). Akoby bola slovensko-poľská hranica nejakou psychickou bariérou. Pritom za ňou hovoria ľudia celkom zrozumiteľným jazykom a nič iné sa za hranicou nemení. Prečo každý turista, ktorý je slovenským občanom, prešiel kopec tatranských chodníkov na našej strane, ale len malá časť z nich prešla chodníky z opačnej strany hranice? Prichádzajú tak o to najatraktívnejšie, čo je v Tatrách pre bežného turistu prístupné.
