Tým prvým je čas. V zimnom semestri ledva stíham povinnosti z práce, nieto blogovať. Pôvodne som si voľakedy vo februári povedal, že umiestnim na Blog iba jeden článok týždenne. Tém bolo veľa a toto pravidlo slúžilo na to, aby som blogovaniu nevenoval všetok voľný čas. Lenže teraz nestíham ani ten jeden článok. Teda, ak majú mať moje články voľajakú úroveň. Samozrejme, možno tiež znížiť frekvenciu písania. Lenže to by ich čítanosti pramálo pomohlo.
Ten druhý dôvod je podstatnejší. Všetky doterajšie články boli akousi prípravou na vážnejšiu tému. Na tému, ktorú nosím v hlave už dlho a pri ktorej som si chcel vyskúšať, ako na môj názor zareagujú čitatelia. Lenže postupne som zistil, že tú tému vlastne ani nechcem zverejniť. Jednak preto, že ju neviem podať dostatočne stručne a jednak preto, lebo každý čitateľ reaguje na inú časť článku. A iba málo ľudí sa venuje podstate. Teda tomu, "čo tým chcel autor povedať". A to sa samozrejme netýka iba mojich článkov.
Takže čo teraz? Rozhodol som sa, že spomenutú tému predsa len spracujem. Dám si záležať a potom si to nechám zopár ľuďmi skontrolovať. Koniec koncov, aj vedecké články, ktorých písanie je jednou z mojich pracovných náplní, mi zakaždým ktosi skontroluje. Najprv spoluautor (alebo ja jemu) a potom recenzent. Občas sa stane, že recenzent usúdi, že článok treba formou podstatne vylepšiť. Niekedy zasa napíše, že článok je obsahom slabý. Hmm. Ani v oblasti, v ktorej som doma, nevyprodukujem vždy perfektný produkt. Takže by som sa nemal čudovať, že sa mi to nepodarilo pri blogovaní. Poučenie je však také, že ak chcem vyjsť s novou témou, budem si musieť dať článok kýmsi skontrolovať. Ten ma môže usmerniť a článok potom môže byť lepší.
Nebohý profesor Znám, ktorý nasmeroval moju kariéru na teóriu grafov, to voľakedy hovorieval takto:
Najlepšie je dokázať vetu pre celú triedu skúmaných objektov. Ak sa Ti to však nedarí, nezúfaj. Dokáž ju pre podtiredu. Ak to nejde ani tam, skús podtriedu podtriedy... (V jeho podaní sa hovorilo o grafoch, potom planárnych grafoch, outerplanárnych, unicyklických, o stromoch a nakoniec o diskrétnych grafoch.) Nuž a ak sa ti to nepodarí ani pre tú najmenšiu podtriedu, tak si povedz ako ten kohút, ktorý naháňal sliepku a nedobehol ju: "Aspoň som sa prebehol."
Svoje blogovanie považujem za neúspešné. A tak si, ako ten kohút, môžem povedať: "Aspoň som sa prebehol." Lúčim sa s čitateľmi. Je však zrejmé, že po čase sa sem opäť vrátim.
Dovidenia.